Krvavá ruža 2-9. kapitola

6. prosince 2010 v 18:18 | Selene |  Moje poviedky
s-u-m-r-a-k
19. september 1864
Je koniec. Pripadá mi to ako sen, ktorý sa naplnil. Pred desiatimi minútami som prišiel z porady Rady, kde sme zapíjali víťaztvo nad upírmi. Porazili sme ich. Je to až neuveriteľné. Jedine Lockwood sa neradoval. Stratil svoju dcéru, ktorú som zabil. Bolo neskoro keď som stlačil kohútik ,ale nikdy si to nebudem vyčítať. Stala sa z nej príšera, monštrum, ktoré nemá právo na život.Pohladil som svojho spiaceho syna a vošiel do pracovne, kde som skoro dostal infarkt.

,,Zdravím Johnathan" moja mysel nefungovala ako mala. Mozog vypovedal službu a moje kolená sa začali triasť. To čo sedelo za mojím stolom. Nie, je to len výplod mojej zlej fantázie.,,Nepatrí sa od gentlemena pozdraviť dámu?" stále som nebol schopný vysloviť ani jedno slovo.,,Ale notak Johnathan. Nerob zo seba sochu. Mohla by sa rozbiť"Mala na sebe stále tie isté šaty, lenže teraz trocha potrhané. Niečo si pohadzovala medzi rukami a keď som poriadne zaostril ztuhol som ešte viac. ,,Spoznávaš to? Zabudol si to v lese. Prišla som ti to vrátiť. Čokeď by si to potreboval?" konečne mi bolo dovolené sa pohnúť.,,Ako je to možné?" zasmiala sa. Ten smiech bol zmes uvolnenia a ironie. ,,Povedzme, že dohoda s diablom. Lenže, kto v tejto miestnosti je skutočný vrah? Ja isto nie." Zamračil som sa. Ona sa postavila a jedným krokom stála predo mnou. ,,Nikoho som nezabila, ale spravím to. Prebudil si vo mne to zlé, čo prišlo s upírstvom. A zistila som, že sa mi to páči. Toto.."ukázala drevenú guľku ,,..ma
len omráčilo." A potom to prudko vrazila do mojho pleca. Zreval som ,ale nie hlasno pretože som nechcel zobudiť ženu a deti. ,,Zabi ma, al rodinu nechaj na pokoji. Nič ti nespravili" pozrela sa na dvere.,, Neviem. Tvoja najmladšia dcérka práve blúdi na chodbe a ide smerom sem. Hmm, to bude zákusok" zbledol som ešte viac. ,,Prosím, nie" už som skuvíňal, ale svojími očami ma donútila zavolať ju sem a ja som dovtedy si sadnúť za stol. ,,Nezabijem ťa. To by bolo príliš milosrdné. A ja už taká nie som. Naveky ťa bude zožierať, že si prišiel o svoju dcéru. Tak ako moj otec prišiel o tú svoju. A tým to neskončí. Ver mi, že raz tvojím potomkom strpčím život tak ako tebe. A neprestanem nikdy. To ti sľubujem."
Po dočítaní som bola v šoku. Inak mi nenapadlo nazvať situáciu v ktorej som sa ocitla. Zapísal všetko aj rozhovor.
,,Vedela aj o tom, že žijete. Pozorovala vás" vravela som Damonovy a Stefanovy a našemu novému priateľovy. Stefan ma chcel držať v náručí aj, keď som sa nervovo rútila pred jeho očami, ale ja som syčala ako ranené zviera.
,,Hnusím sa sama sebe. Som jej pokrvný príbuzný." Do toho my skočil James.
,,Nesmieš, presne toto ona chce. Ja som to zistil neskoro." Zavrčala som na neho a ušla. Vedela som ,že niekto beží za mnou, ale bola som obratnejšia a rýchlejšia. Zastala som až na mieste, kde Jonathan opisoval, že Irenu zastrelil. Zosunula som sa až na kolená a konečne sa naplno rozplakala. Do svitu bolo len niečo vyše hodiny takže
to dlho nepotrvá.
,,Toto si si u nás zabudla" ignorujem ho. No ,keď sa mi snaží nasadiť retiazku odhodím ju. No on ho v sekunde drží zasa v ruke.
,,Dobre, pred tým, neš sa zabiješ pozri sa aspoň na moj otravný ksicht" kútiky úst sa mi trocha zvlnia do niečoho ako úsmevu. Damon mal čokolvek len nie otravný ksicht.
,,Stefanovy som vysvetlil, že ťa beriem preč. Ty potrebuješ vyčistiť hlavu od tých hlúpych myšlienok. A ja viem ako" pozrela som sa na neho.
,,Tak spusť Salvatore. Možno ma presvedčíš" sadol si asi meter odo mňa.
,,Šľahačka a jahody stále platia" povie ako prvé. Tak fajn, vyhral.
,,Ale škrabanec na mojom aute zabudni. Zošrotujeme Stefanove auto" skoro sa začnem dusiť. Vstala som vtedy ako on. Odhrnula som si dlhé vlasy a Damon mi zapol retiazku s príveskom. Pritom sa letmo dotkol mojej pokožky na krku na čo som reagovala možno prehnane možno nie. Ale otočila som sa k nemu a pohladila ho po tvári. Srdce mi tlklo ako o život teda myšlienka srdca.
,,Už druhý krát si mi nedovolil zomrieť." Postavila som sa na špičky a letmo sa dotkla jeho studených zato plných pier. A tá chuť. Zatočila sa mi z toho hlava. Krok som potom cúvla.
,,P-prepáč. Netuším čo to do mňa vošlo" jeho reakcia ma skor potešila ako vydesila. Odrazu som bola prilepená zo zadu na strome a z predu Damonovým telom. Len sa mi pozeral do očí a potom ma konečne po nekonečnej minúte pobozkal.
,,A sme si kvit" hlesne a ustúpi. Za prvé bola som obarená z jeho bozku a za druhé som bola mimo z toho ako to myslel. Pochopila som to po svojom.
,,Idem sa ukázať Stefanovy nech ho netrafí šľak. Ďakujem ešte raz, že si ma nenechal" Stefan ma v penzione uveznil vo svojom náručí a celú noc ma odmietal pustiť. Ležali sme si v náručí a tupo ako idioti civeli do stropu. V tejto chvíli sa mi páčil zo všetkých najviac.
Všimla som si Katherine ako ušla za pomoci Georga Lockwooda. Takže moj milý braček bol ňou omámený. Koledoval si o to. Jej stopa ma zaviedla až k miestu, kde pravdepodobne zabili bratov, lenže teraz tam už boli stopy po koňoch. Asi ich už odviedli. Niečo vo mne zúrilo, ale bojovalo. To čo som spravila pred chvíľou, na to som nebola veľmi hrdá. Ale oko za oko, zub za zub.Cúvnuť som už nemohla. Po asi hodine pátrania som ich našla ako ležia polomrtvy v altánku pri vodopáde. Mala som chuť ich ísť ochrániť len aby netrpeli lebo som vedela, že budú. Ani som nevedela, či ten list Stefan dostal. Teraz už je to aj tak jedno.,,Je to ťažké však?" Katherine mi stála tesne za zadkom.,,Všetci si myslia, že už neexistujeme. Nechajme ich v tom a keď nastane správny čas a ty sa zasa vrátiš v ľudskej podobe vrátime sa." Odkial vedela Emilyno proroctvo?,, Dobre, prečo nie? Aj tak teraz nemám nič v pláne len tu chcem ešte chvíľu zostať" dohodli sme sa, že sa stretneme o hodinu za mestom. Na tomto celom ma tešilo jediné. Že keď sa vrátim Damon už niekoho bude mať a Katherine bude zúriť, že ju Stefan už nebude milovať. Nemala sa s oboma zahrávať. Ešte sa uvidíme Salvatorovcci to vám sľubujem.
Vedela som ,že ma Stefan pozoruje ako spím. Cítila som sa pri tom divne, ale chvíľu som ho v tom nechala. Potom sme mali vankúšovú vojnu až kým
sme si neuvedomyli, že v dome nie sme sami.
,,Aaa vojná" zreve Damon. Oboja sme uskočili v čas a Damon narazil do prázdnej postele.
,,Vojna sa už skončila" poviem odmerane. Dospela som k názoru, že Damona si neradno púšťať k telu. Stefan si ma privinul k sebe ako niečo čo musí chrániť a cítila som sa tak dobre.
,,Zájdem sa domov umyť a prezliecť. Stefan zviezieš ma?" nemusela som ho dvakrát prosiť. Vzal si svoje veci a odišli sme.
Z pohľadu Damona...
Keď som stál tesne pri nej a ona ma hladila po tvári kypel som šťastím a nesmiernou radosťou. No aj, keď je upír nesmiem byť s ňou. Stefan si ju zaslúži viac. Privela som mu už vzal. Nemožem aj Sue. Chcel som je povedať ,,milujem ťa" a dobre som vedel, čo by povedala
ona. No pobozkala ma. Letmo ako jarný vánok. No aj to vo mne vyvolalo silný elektrický prúd vzrušenia, ktorý som ešte nikdy nezažil. Chvíľu som na ňu obarene civel až kým neustúpila.
,,P-Prepáč. Neviem čo to do mňa vošlo". Ona sa mi ešte ospravedlňuje. Uveznil som ju medzi sebou a stromom a hladovo prisal svoje pery na jej. Asi ju to trocha prekvapilo ,ale reagovala takmer ihneď. Cez myšlienky mi posielala svoju radosť no vedel som ,že za chvílu už len zlomým jej srdce. Presne ako som to spravil Irene. Nenávidím sa za to. Odtiahol som sa.
,,Tak a sme si kvit" povedal som chladne síce som vo vnútri kričal. Ako som správne predpokladal zareagovala tak ako som čakal. Doriti...toto budem isto ešte ľutovať...
 ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
tak čo páčilo sa?...nechala som sa trocha uniesť...:-D..Sue si teraz bude myslieť to čo chcel aby si Damon myslel no oni to budú mať ešte pestré...no teraz sa zameriam na veselšie chvílky medzi Damonom a Jeremym :-D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aslien Aslien | Web | 6. prosince 2010 v 19:34 | Reagovat

Už se těším, až si to ve středu přečtu :)

2 Lady Di Salvatore Lady Di Salvatore | Web | 6. prosince 2010 v 20:28 | Reagovat

pokracko :) hned :)

3 Lady Di Salvatore Lady Di Salvatore | Web | 6. prosince 2010 v 21:04 | Reagovat

rozhodne pacila... opakujem sa ako zaseknuta platna, ale milujem tu poviedku :)
pacili sa mi tie flashbacky a ked damon pobozkal sue...hmmm...hlavne z jeho pohladu to bolo sweet :)

4 Dadie Dadie | Web | 7. prosince 2010 v 21:39 | Reagovat

najlepšia kapča zatiaľ :D hlavne z pohľadu Damona a ten bozk :D hrozne sa teším na ďalšiu!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama