Krvavá ruža-7.kapitola

14. října 2010 v 21:04 | Selene |  Moje poviedky
s-u-m-r-a-k
7.kapitola
Tak a je ráno. Ela šla veľmi skoro ráno do nemocnice kvoli zmene stavu jej otca, takže som raňajkovala sama. Vobec mi nechutilo, tak som zbytok nechala a šla do školy. Na parkovisku som zbadala Caroline, ale bolo neskoro zbadala ma aj ona a namierila si to priamo ku mne.
,,Ahoj. Vyzeráš dosť bledo" konštatuje moj výzor. Chcela som jej niečo nato povedať, ale nechcela som byť sprostá.

,,Aj tebe dobré ráno" odvrknem.
,,Mám na teba prosbu. Profesor Saltzman dal Tylerovy úlohu z dejepisu, a mna požiadal aby som mu doniesla domov pár návrhov lebo Tyler je teraz chorý. Pojdeš k nemu ty? Máš to blízko motela" nechápavo som na
ňu civela.
,,Jeden dotaz, kto je Tyler" chytila sa za hlavu.
,,Prepáč. Je to jeden spolužiak. Jeho otec je starosta" len to ne. Chodiť do osieho hniezda Lockwooda nie. Ešte je to k tomu moj predok.
,,Car ja neviem. Ešte riadne ani neviem, kde sú tu obchody."zamrmlem. Caroline sa usmeje a pozrie sa za mňa.
,,To je jeho strýko tam na druhej strane"ukáže mi muža, ktorý práve vystupoval z čierneho jeepu. Vyzeral celkom dobre na strýka.
,,Prosím. Mám sa stretnúť s Mattom.Prosím"prosíkala. Vzala som tú zložku čo úpenlivo zvierala v ruke a šla za tým chlapom. Čím som sa však približovala niečo vo mne zapínalo alarm. Už mi z tohto mesta hrabe.
,,Prepáčte. Pán Lockwood?" oslovím ho nesmelo. Zdvihne zrak a prikívne.
,,Tyler má nejakú úlohu z dejepisu a pán Saltzman mu posiela nejaké veci k tomu. Mohli by ste mu to zaniesť?" len na sekundu sa na mna pozrel rovnako ako Damon. Dúfam, že tento nieje upír.
,,Som tu nová a baba čo mu to mala zaniesť sa má stretnúť s frajerom a ja netuším kde Lockwoodovci bývajú" vysvetlím. On sa usmeje a zložku prevezme.
,,Iste. Dám mu to." Tiež sa usmejem a odkráčam smer Bonnie pri vchode. Ideme spolu donútra na wecka lebo jej toho musím veľa povedať.
,,Včera mi Stefan povedal zvyšok. Mama mi vysvetlila ,že som adoptovaná takže to do seba zapadlo ako puzzle."súcitne ma obijme.
,,Viem, že si z toho nanervy. Som s tebou" vďačne si vydýchnem.
,,Može byť však taká velká náhoda, že práve havarujeme neďaleko tohto mesta? Zdá sa mi to nemožné" sarkasticky sa zasmejeme.
,,Náhoda bude ak nám odpadne španielčina" povie Bonnie a vyšli sme na chodbu, ktorá už bola plná ľudí. Aby sme zmenili tému rozprávala som jej o stretnutí s Caroline. Bonnie sa len smiala
,,Caroline je dosť roztržitá, ale zvykneš si." Rozdelíme sa lebo skrinky máme dosť od seba. Ale zastaví sa pri tej mojej Stefan.
,,Ahoj" pozdraví ticho.
,,Povedala by som dobrá ránko, ale nieje."poviem a nesmelo sa usmejem. On stále ten istý výraz v tvári.
,,Chápem. Celú noc som rozmýšľal lebo Damon nebol doma" vzala som si karisblok a tašku a zatvorila skrinku.
,,Čo sa týka toho včerajšieho rozhovoru ešte raz ďakujem. Nemám z toho radosť, ale mám aspoň vo všetkom jasno. Verím ti Stefan" oči mal stále smutné aj, keď sa usmial. Teda pokúšal sa o úsmev.
,,Stefan, ak ti to prináša tak bolestivé spomienky ako ti vidím v očiach tak sa ti budem vyhýbať. Nechcem aby som pripomýnala niečo smutné z tvojej minulosti"myslým to vážne tak sa mu otočím chrbtom.
,,Nie. Ja len, že som rád, že vieš o všetkom. Dávno som sa s nikým takto nerozprával" prizná sa. Najradšej by som si ho hneď adoptovala. Vyzeral tak bezbrane.
,,Prežiješ ak sa ťa budem pýtať na pár vecí? Týka sa to tvojej podstaty" oči sa mu rozsvietili. Trafila som správne.
,,Rád odpoviem na tvoje otázky, ale tu nie" to bolo jasné. Tak som bola zvedavá na všetky báchorky o upíroch, že som sa nevedela dočkať konca vyučovania. So Stefanom sme sa stretli v jednej kaviarničke v meste. Pozorne sedel oproti mne a sledoval ma.
,,Cesnak" vyslovím.
,,Možme ho jesť. Nič nám nespraví" takže hory cesnaku na Damona by nezaberali. Ach jo.
,,Kríže?"pousmeje sa a pokrúti hlavou.
,,Na slnku tiež možeš byť. Funguje na vás niečo okrem toho železníka a dreveného hrotu?" spýtam sa.
,,Vďaka tomuto" ukáže svoj prsteň,,možem sa pohybovať aj za denného svetla." Prezrela som si štruktúru toho prstena. Velké prstene sa mi nepáčia.
,,Fajn. Dúfam, že tvoje ego nezraním, ale nepáči sa mi" úprimne sa začne smiať. Bolo to také zvláštne, počuť ako sa smeje.
,,Toto po-počujem prvý k-krát"nedalo mi a začala som sa smiať aj ja. Ten vážny Stefan Salvatore sa smeje. Teda rehoce.
,,Načom sa smejete aby som sa mohol smiať aj ja?" obaja strpneme a pozrieme sa na vysmiateho Damona, ktorý sa odrazu pri nás ocitol.
,,Nemožeš ísť otravovať niekoho iného?"zabručím. Smiech ma už úplne prešiel.
,,Prosím jednu kávičku" zastaví čašníčku, ktorá sa zastavila pri susednom stole. Mikla sa ,ale usmiala sa. Otupene odišla.
,,Kávička?" prehovorí
Stefan.
,,Potrebujem kofeín k tomu čo zo seba vypotíte. Mať na starosti takých teenegerov ako vy."neveriacky sa nanho pozerám.
,,Keby som bola tvojou mamou už by som ťa dávno prehodila cez koleno a stiahla ti gate a dala pár po holej" odvrknem. On sa na mňa tak sprisahanecky usmeje.
,,Nemyslela nič také načo myslýš Damon"opraví jeho výraz Stefan.Čašníčka prinesie kávu a malý papierik. Isto jej telefonne číslo. Znechutene pokrútim hlavou.
,,Brat to zaplatí" povie a ukáže na Stefana. Niečo ma napadlo.
,,Vlastne so Stefanom ešte niekam ideme. Zaplať si to a možeš aj to naše" Stefan hneď vstane a nechávame vyjaveného Damona v kaviarni. Nezájdeme však ani za roch a už kráča vedľa mňa.
,,Dajme tomu, že ti podám správu z Rady."prenesie. Zastanem.
,,Zakladatelia ma chcú chytiť a zistiť či niesom upír?" prenesiem ľahko.
,,Nie. Starostovy si povedomá, veď ani nie, keď sa podobáš na ich predka. Ale vedia o tebe a budú ťa sledovať. Teda ja ťa budem sledovať"to mi ešte chýbalo. Mať Damona za zadkom.
,,Už sa neviem dočkať. Nemožem mať radšej Stefana za chrbtom?" Damon sa zatvári akokeby sa ho to dotklo.
,,Ale nechceš pohladiť po vláskoch?"prenesiem ironicky a dotknem sa jeho šije. Hneď však ruku stiahnem, pretože ma niečo koplo. Žľakla som sa a uskočila.Otočila som sa mu chrbtom a šla po boku Stefana za Elou do nemocnice...
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
tak a je tu Ďalšia kapča. Čo si myslýte, o čom bude ďalšia kapča?...:-)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MaCi MaCi | Web | 15. října 2010 v 15:52 | Reagovat

pekný :)

2 hannah-montana-twilight hannah-montana-twilight | Web | 15. října 2010 v 16:30 | Reagovat

už jenom ten název této povídky je velmi poutavý :o)

3 Elena.Pierce Elena.Pierce | 15. října 2010 v 17:37 | Reagovat

je supeer.....a ten rozhovor je mi povedomi :D

4 Selene Selene | Web | 15. října 2010 v 18:02 | Reagovat

[3]: ja viem nechala som sa inšpirovať :-)

5 Dadie Dadie | Web | 15. října 2010 v 22:15 | Reagovat

úžasná kapitola :)

6 Elena.Pierce Elena.Pierce | 17. října 2010 v 15:41 | Reagovat

selene:ja som normalne zamilovana do tejto poviedky :D

7 Selene Selene | E-mail | Web | 17. října 2010 v 17:34 | Reagovat

[6]: tak potom tá poviedka má zmysel...:-)...diki :-D

8 Bloodygirl Bloodygirl | 26. října 2010 v 20:44 | Reagovat

Boze S.M: mozes nakopat do zadku s touto poviedkou...VYDAJ JU AKO KNIHU!!!!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama